Smrť s okuliarmi

Popis tragickej udalosti, ktorá sa stala počas letu s okuliarmi na nočné videnie. Skutočný príbeh z cyklu Príbehy leteckých záchranárov spod Vysokých Tatier LZZS ATE Poprad. Autor Pavol Svetoň.
Dérerov mlyn stojí neďaleko cesty zo Žiaru nad Hronom do Handlovej. Stráca sa pod násypom cesty a listnatým porastom. Dnes už nemelie, ale pamätá sa aj na lepšie – mlynárske časy. Alexander Kubala, ktorý tu žije s rodinou na pondelok 2. januára 2006 dlho nezabudne. Okolo trištvrte na osem večer nad domom počul hluk motora. Zvedavo zdvihol hlavu. Nad stromami celkom nízko preletel vrtuľník. Asi o 20 sekúnd počul ohromný výbuch.

Žiara

V lese na bielom snehu uvidel oslepujúcu žiaru. Rýchlo sa obliekol, zavolal záchranku a bežal na miesto havárie. Z diaľky počul výbuchy a záblesky. V lese horeli trosky rozmetané po okolí. O chvíľu pribehli chlapi z Janovej Lehoty a za nimi hasiči. Pod troskami našli dve obhorené telá mužov a neskôr z útrob stroja vytiahli mŕtve telo ďalšieho muža. V ten večer, krátko po 20:00 hodine zazvonil v Poprade telefón. Vedúci predstavitelia spoločnosti ATE si vypočuli smutnú správu.

Nočné okuliare

Koncom roku 2005 piloti ATE sa zoznámili s novou vynikajúcou pomôckou, ktorá im mala umožniť lietať aj v úplnej tme – špeciálnymi okuliarmi do tmy. Nočné NVG okuliare (Night Vision Goggles), sa podobajú na divadelný ďalekohľad. Sú pripevnené na prilbe. Umožňujú vidieť terénne prekážky, ktoré by za normálnych nevideli.

Ako fungujú nočné okuliare

Piloti vidia v zeleno svietiacom ďalekohľade lesy, lúky, neosvetlené domy, ale aj veľmi vzdialené svetelné body. Napríklad vidia svetlo baterky zo vzdialenosti 10 km, blikajúce svetlá sanitky až na vzdialenosť 20- 30 km a signálne svetlo umiestnené na TV stožiari vo vzdialenosti 100 km. Okuliare využívajú zvyškové svetlo z hviezd, mesiaca, osvetlenia miest a dedín, automobilov na cestách – takzvané svetelné znečistenie.
Niektorí stihli si ich vyskúšať. Vedenie spoločnosti ATE rozhodlo, že po zacvičení budú môcť lietať aj v noci, ale len na trasách, ktoré poznajú – z nemocníc na špecializované zdravotnícke pracoviská.

Viktor Remeň

Okuliare na nočné videnie boli aj v stredisku LZZS v Banskej Bystrici. V ten deň ráno nastúpila do služby v banskobystrickom stredisku LZZS ATE čerstvá záchranárska posádka – 47 ročný pilot Viktor Remeň mal nalietaných 6230 letových hodín a 20 ročnú prax. Lietal od roku 1981. Na vrtuľníkoch od roku 1982. Bol absolventom Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach. Lietal na vrtuľníkoch Mi-4, Mi-2, Mi-8, Mi-17, Mi-171, PZL Kania a Agusta A109K2. Bol vojenským pilotom v Plzni, pôsobil ako učiteľ lietania v Piešťanoch a neskôr bol pilotom letky Ministerstva vnútra SR. V roku 2004 začal pracovať v spoločnosti Air Transport Europe.

Dalibor Timko

32 – ročný lekár Dalibor Timko veľmi túžil byť leteckým záchranárom. Pracoval v minulosti na anestéziologickom a neurologickom oddelení Leteckej vojenskej nemocnice a slúžieval na Záchrannej službe Košice i ďalších záchrankách. Lietanie bolo jeho veľkým snom. V roku 2005 začal pracovať pre Air Transport Poprad v Banskej Bystrici. V decembri 2005 sa stal vedúcim lekárom Rýchlej zdravotníckej služby v Spišskej Novej Vsi. Dalibor Timko bol otcom dvoch malých detí a v marci by bol oslávil 33. narodeniny.

Karol Javorský

27- ročný Popradčan záchranár Karol Javorský, po absolvovaní gymnázia si dokončil zdravotnícke vzdelanie na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici. Mladého muža, športovca zlákalo lietanie na vrtuľníkoch, kde ako záchranár pomáhal ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi.

Osudný deň

Osudný deň bol taký ako mnohé pred tým. Posádka čakala na zavolanie o pomoc na letisku Sliač. Dalibor Timko tu vôbec nemal čo hľadať. Na poslednú chvíľu si službu vymenil s kolegom. Karol Javorský po skončení služby mal na druhý deň v pláne lyžovačku na Martinských holiach.
Na letisko padala tma. Zahaľovala aj nemocnicu v Žiline, kde ležal pacient s chorým srdcom. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Lekár nevidel iné východisko, ako ho transportovať na špecializované pracovisko do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
O 17:56 hod. sa začal odvíjať príbeh, ktorý mal o tri hodiny smutný koniec. Lekár žilinskej nemocnice sa telefonicky spája s centrálnym dispečingom. Pýta sa či by mohol vrtuľník LZZS v Žiline transportovať pacienta do Banskej Bystrice. O 18:09 hod už vie, že sa to nedá. Pilot si netrúfa. Je zlé počasie a v takom by ponad Šturec nepreletel. Dispečing skúša spojiť sa s LZZS ATE na Sliači. O 18:22 hod. MUDr. Timko hovorí dispečerke, že sa zo Sliača tiež nedá letieť. Cez deň bolo počasie na letovej hranici, ale k večeru sa to zhoršuje. O 18:28 hod. telefonuje MUDR. Timko do Žiliny: „hoci je to pritiahnuté za vlasy, dalo by sa letieť“. Oznamuje, že počasie nie je práve najlepšie, ale „vykľučkovali by nejako“. Museli by voliť trasu na Prievidzu, ba možno dalo by sa pacienta previezť aj do Bratislavy.

Rozhodli sa letieť

Kým sa v žilinskej nemocnici pripravovali na prijatie pacienta posádka Agusty pripravovala na nočný let svoj stroj. Na sedadlo k pilotovi si sadol záchranár Karol Javorský. Mal pomáhať pilotovi v orientácii i keď v tme bez okuliarov pravdepodobne veľa nevidel. Vzadu v kabíne sedel MUDr. Timko. Pilot Viktor Remeň sa rozhodol letieť. Počasie bolo takmer kritické. Nízka oblačnosť sa prevaľovala nad kopcami, studený vzduch ju tlačil dole. Pilot si na prilbu pripevnil okuliare do tmy. Spoliehal sa na ne i na svoju dlhoročnú prax. Pred 19:30 hod. sa vrtuľník odlepil od plochy sliačskeho letiska a nabral kurz na Žiar nad Hronom. Letel ponad štátnu cestu, ktorá mu poskytovala dobrú orientáciu. Chystal sa preletieť okolo Janovej Lehoty a nasmeroval stroj do úzkeho zárezu medzi Vtáčnikom a Kremnickými pri Novej Lehote. Nevšimol si, že oblačnosť je už veľmi nízko. Okuliare do tmy ju tiež dobre nevideli. Bolo krátko po trištvrte na osem večer, keď Viktor Remeň z hrôzou zaregistroval, že stroj naráža na koruny stromov. A potom nebolo už nič. Len tma.

Naposledy

S 32- ročným Daliborom Timkom sa lúčili príbuzní a priatelia na košickom a s Viktorom Remeňom na piešťanskom cintoríne. Nad cintorínom v Spišskom Štiavniku 7. januára 2006 zakrúžil záchranársky vrtuľník z Popradu. Kamaráti a spolupracovníci sa prišli rozlúčiť s najmladším členom posádky Karolom Javorským.

Fotogaléria

Autor fotografií: Pavol Svetoň

Fotogaléria2

Fotky2 – zdroj: www.vrtulnik.cz a www.blesk.cz