Pri plánovanom cvičnom lete vrtuľníka Mi-24D leteckej základne Prešov došlo 10. mája 2005 o 21:30 pri letisku Ražňany južne od Sabinova k havárii, pri ktorej zahynuli všetci traja členovia posádky. 1. pilot 39-ročný major Imrich Gonda, 2. pilot 37-ročný major Vladimír Rišian a 24-ročný palubný technik rotmajster Mikuláš Ragáň boli príslušníkmi 1. bojovej vrtuľníkovej letky, 3. vrtuľníkového krídla leteckej základne v Prešove.
- Dátum nehody: 10. 5. 2005 21:30
- Miesto nehody: Ražňany, okres Sabinov
- Typ vrtuľníka: Mi-24D, LZ Prešov
- Posádka: †Gonda, †Rišian, †Ragáň
- Pravdepodobná príčina havárie: Hrubá pilotáž. Odstrihnutie vlastného chvostového nosníka rotorom.
- Vyšetrovanie: detaily z vyšetrovania nehody
- Tlačová konferencia: tlačová konferencia k vyšetrovaniu
† – účastník nehody zahynul
Stroj vzlietol o 21:00 hod. z letiska Prešov bez nedostatkov. Poveternostné podmienky boli veľmi dobré na tento let. Bola tam dohľadnosť 30 km, bolo to mimo mraky, takže ten let bol bez nejakých problémov čo sa týka počasia. Tam o 21.11 h osádka zahlásila, že je v priestore a žiada začať plnenie letovej úlohy. Dostala povolenie a začala plniť. Zahajovala na výške okolo 1200 – 1400 m.
O páde vojenského vrtuľníka v Sabinove, pri ktorom zahynula trojčlenná posádka, ako prví informovali sabinovskí mestskí policajti. Jej náčelník Ľubomír Semančík pre agentúru SITA povedal, že ho spolu s kolegom Marekom Bednárom zaujal čudný zvuk helikoptéry. „Pozerali sme, či robia nejaký zvláštny letecký nácvik, v tom momente sa vrtuľník začal točiť okolo svojej osi a náhle stroj padal k zemi. Zašiel nám za horizont, ale počuli sme ranu a v tej chvíli sme sa pozreli na hodinky, bolo 21:20. Volali sme štátnu políciu a išli sme na miesto nešťastia,“ spomína na prvé sekundy po tragédii náčelník mestskej polície.
Vrtuľník spadol na pole Školského majetku. Na mieste tragédie ho našli hlboko zapadnutý v zemi. Trčal ani nie pol metra, odhaduje jeho polohu Semančík. Službukonajúci mestskí policajti v prítomnosti štátnej polície čakali na príchod vojenskej polície a vojakov. V tom čase už tu bola prvá lekárska pomoc zo Sabinova, ktorá sídli od tragického miesta asi 500 metrov i domáci, neskôr aj prešovskí záchranári.
Posledné minúty tragického letu vrtuľníka Mi-24D sledoval zo svojho balkóna Marcel Kacián na ulici Hliník, asi 200 metrov vzdušnou čiarou od nehody. Od večerného hokeja ho vytiahol von zvláštny zvuk. „Keď letel vrtuľník ponad náš dom, bol to taký rachot, akoby sa trelo železo o železo. Možno mal niečo v stroji, prevodovka mohla odísť od vrtule,“ myslí si tento vodič z povolania, ktorého uši sú rokmi cvičené na zvuky motorov. Vrtuľníky ponad dom pána Kaciána lietajú veľmi často, tentokrát sa mu zdalo, že zvuk stroja je päťnásobne hlučnejší ako obvykle. Potom počul dve rany. Prvý predznamenal pád vrtuľníka, následne sa ozval výbuch a objavili sa plamene dymu. V čase nehody bolo pod mrakom, nepršalo.
O 21.21 h riadiaci letovej prevádzky z obrazovky stratil značku tohto vrtuľníka, takže sa snažil nadviazať rádiový kontakt s týmto vrtuľníkom. To sa mu nepodarilo. Využil ešte jeden vrtuľník, ktorý bol vo vzduchu, aby ten sa pokúsil nadviazať rádiový kontakt s týmto vrtuľníkom. Ani toto spojenie sa nepodarilo nadviazať.
O 21:25 hod. stály vedúci riadenia lietania vyhlásil signál ZÁCHRANA. Následne bola aktivovaná pozemná pátracia záchranná služba (PPZS) leteckej základne Prešov, ktorá zasiahla na mieste nehody o 22:50 hod. spolu s jednotkou hasičského záchranného zboru, zdravotníckou službou a políciou.
Pred tým ešte svedkovia, ktorí videli, pretože udalosť sa stala blízko mesta Sabinov – veľmi blízko, zavolali políciu, hasičov a zdravotnícku záchrannú službu. Tí nám dali potom informáciu, že tam spadol vrtuľník a samozrejme začal horieť, takže ho museli hasiť. Vrtuľník spadol do takej polohy, že bolo evidentné, že všetci 3 zahynuli. Škoda bola vyčíslená približne na 29 mil. Sk.
O nešťastí bol okamžite informovaný minister obrany SR Juraj Liška. Na Generálnom štábe Ozbrojených síl SR bola zriadená komisia na vyšetrenie leteckého nešťastia, ktorej predsedom je brigádny generál Jaroslav Vývlek. Náčelník GŠ OS SR genpor. Ľubomír Bulík prerušil svoju účasť na zasadnutí Vojenskej rady NATO v Bruseli a vracia sa na Slovensko.
Vyšetrovacia komisia začala svoju činnosť. Predseda komisie je príslušník GŠ. Sú tam členovia komisie z veliteľstva vzdušných síl a z GŠ, ďalej z Vojenskej leteckej nemocnice Košice, z VLTSÚ Košice a budú prizývaní ďalší experti aj z iných oblastí civilného, prípadne iných rezortov, aby sa podieľali na vyšetrovaní tejto leteckej nehody.
Vrtuľník bol vyrobený v roku 1981. Vrtuľník bol po generálnej oprave v roku 2002. Mal stanovený rezurs 800 hodín. Odlietal doteraz 540 letových hodín. To znamená, že ešte mal rezervu 460 hodín bez nejakej generálnej opravy, aby mohol bezpečne lietať. Od roku 2002 vrtuľníky Mi-24 generálkujeme a budeme prevádzkovať 10 týchto vrtuľníkov zrejme do roku 2009 tak, aby sme využili zdroje, ktoré boli investované v rámci generálnych opráv. Tie vrtuľníky sú schopné, v dobrom technickom stave, tam nie je pochybnosť o tom. Takže využijeme ich technický život ešte, aby sme vycvičili pilotov, ktorých potrebujeme vycvičiť, pretože máme veľmi nízky priemerný vek pilotov a väčšina pilotov potrebuje vykonať rozsiahli výcvik. Tieto vrtuľníky nám pomôžu zacvičiť tých pilotov, ktorých potrebujeme. Potom nasadíme vrtuľníky Mi-17, ktoré ako viete sú predurčené ako náš príspevok v rámci NATO. Čo sa týka vrtuľníkov na území SR nie sú poistené ale zo zákona vyplýva zodpovednosť prevádzkovateľa nahradiť škody tretím osobám. Ale ako majetok sa nepoisťuje.
Piloti patrili k najskúsenejším pilotom, pretože jeden mal nalietaných 1568 hodín, 4475 letov čo je dosť. Druhý mal nalietané 2617 letov, 918 hodín. Tento rok mali v priemere po 50 hodín. Jeden mal 52 a druhý 49 hodín, čo je na naše pomery dosť. Skúsenosti mali dosť, boli rozlietaní.
Jsem jsi jistý že viníkem je Rišian znal jsme ho mnoho let , jako pilot který s ním studoval. Dle mého totální psychopat…